Čo si myslíte o katastrofických filmoch?

Kedysi to vyzeralo ako sci-fi, že sa to nemôže stať, ako napr. nejaké tsunami, záplavy alebo veľké zemetrasenie a je to v dnešnej dobe všetko pravda. Pamätám sa na film American Inferno (alebo tak nejak)o obrovských lesných požiaroch v USA, že z juhu utekalo obyvateľstvo na sever, kde bolo chladnejšie podnebie, evakuovali ľudí vo veľkom rozsahu, požiarnici si nevedeli dať rady s rozširujúcim sa ohňom napriek modernej technike či pomoci armády a také požiare sú z roka na rok stále vo väčšom rozsahu.

Čo sa ešte nestalo, je stále iba polopravda, skôr fikcia.
Čo sa stalo, je pravda.

Takže – filmy, ktoré varujú, „čo keď“ nie sú asi iba strašiakom (kedysi napísali knihu o havárii Titaniku x-rokov pred samotnou haváriou), podľa mňa to „bububu“ má asi nejaký reálny základ (stará chladnička kedysi vydržala aj 20 rokov, dnes mesiac po skončení splátok sa pokazí), poukazuje na nedokonalosť dnešného sveta.

Podľa mňa tieto filmy stvárňujú všeobecné obavy ľudstva napr. koniec sveta atď. Práve preto sú tieto filmy najviac vyhľadávané. Myslím si že sa často ani len najmenej nezakladajú na skutočnosti a hlavným zámerom je jednoducho zarobiť.

No ja nie som fanúšik týchto filmov a nepozerám ich rada, lebo aj keď viem že je to kravina, vždy mi napadne: čo keby náhodou…? Najviac neznášam tie o chorobách.
Občas polopravda občas trištvrtepravda, občas štvrťpravda a občas výmysel. Každý asi inak, no najhoršie mi je z tých pravdepodobných. Tie nereálne ma toľko nepotrápia. Každopádne sa im vyhýbam.