Odpojili by ste od prístrojov svoju milovanú osobu, keby trpela bolesťou?

Eutanázia je večna otázka. Ja osobne si myslim že každy človek ma pudy a k nim patrí aj pud sebazáchovi. Pokial človek trpí a je si vedomí toho, že to utrpenie skončí až smrťou, želá si to skončiť. Ale ako zistiť , že je človek ktorý si to želá pri plnom vedomí? Čo ak po odpojení najdu liek na tu chorobu? A čo zneužitie pre vlastný prospech, pri dedictve? Je veľa otazok a pochybností. Ja osobne by som premýšlal nad tým ako takú vec, BEZPEČNE a legalne umožniť. Ale iba v pripadoch ked už niet navratu a bolesť a utrpenie človeka su neznesitelné. Som nazoru že ludia sa neboja smrti, ale lúčenia. Opustit všetko a všetkych milovaných. S pocitom že po smrti nemusí prísť nič. Vôbec nič. Ale ak to človek príjme a teší sa na to že sa zbaví utrpenia, tak to utrpenie musí byť obrovské a zakázať mu vlastné a slobodné rozhodnutie je v podstate protiústavné. Na druhej strane zloba a chamtivosť v luďoch je tak velká , že zneužitie je viac ako pravdepodobné.

Spýtajte sa tiež: dokážete sa pozerať, ako milovaná osoba trpí? Ak by nebolo inej cesty, choroba by bola nevyličieteľna a bolesť neúnosná (nedala yb sa stlmiť), rozlúčila by som sa s touto osobou a nechala ju odpojiť behom hlbokého spánku.. :(