Ide o núdzový záchranný fond, ktorý by mal znižovať náklady na financovanie dlhu problémových členských krajín.
Často opakovaný mýtus je, že Slováci si vstupom do záchranného mechanizmu budú musieť požičať takmer 4,5 miliardy eur. Nie je to pravda. Fungovanie obranného valu počíta s kombináciou peňazí z európskeho rozpočtu, Medzinárodného menového fondu (MMF) a záruk, ktoré poskytnú členovia eurozóny.
V Luxembursku vznikla akciová spoločnosť, ktorá bude môcť predávať
investorom dlhopisy. Bude tak získavať financie, ktoré v prípade potreby
požičia členským krajinám. Vďaka garancii, predovšetkým nemeckej vlády,
je predpoklad, že si dokáže zohnať lacnejšie zdroje, ako potenciálni
príjemcovia pomoci.
Slovensko by muselo platiť vtedy, keby dlžníci nevrátili pôžičky. Riziko,
že by si fond uplatnil záruku v plnej výške, je malé. Musela by nastať
situácia, že požičal celú sumu 750 miliárd eur a štáty nezaplatili ani
euro naspäť. Inak povedané, bola by to situácia, keď zlyhali všetky pokusy
o záchranu eurozóny.
Moja poznamka:
Treba odlisovat obranny val od inej casto diskutovanej temy, ktora sa obrannym
valom velmi uzko suvisi a to je pozicka Grecku. V oboch pripadoch ide
o podobne veci, ciel je spolocny-ochrana eura, ale su dve odlisne
zalezitosti.
Ak si najdete polhodinku, v tejto relacii o tom diskutovali :
http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/auto_m3u_relID_12-2010-07-01-1230.m3u
Zdroj: http://komentare.sme.sk/c/5445099/myty-a-legendy-o-obrannom-vale.html
0
před 5203 dňami
|
0 Nominácie Nahlásiť |
U otázky neprebehla diskusia.
Nový příspěvek