Čo bude potom?

No, v jednom článku som už čosi naznačoval. Tak, moja možno pre niekoho zaujímavá teória:
Nesmrteľnosť = potomstvo, evolúcia! A smrť v tomto hrá veľmi dôležitú (napriek tomu nepodstatnú) úlohu. Teraz k veci. Čo je to DNA? Čo všetko vlastne obsahuje? Len v nepatrnom zlomku (myslím 0,1%?) je genetická informácia o tom akí budeme, ako budeme vyzerať… Čo za dáta sa skrývajú vo zvyšných 99,9%? Čo ak sú tam „programy“, ktoré sa nám „odomknú“ až za určitým evolučným vývojom?
Čo tým chcem povedať? Nesmrteľnosť spočíva práve v DNA. Naše genetické informácie sa prenášajú na naše potomstvo. Takže my žijeme ďalej, ako naše deti, vnuci, pravnuci… Jediným problémom je náš mozog, ktorý je schopný zatiaľ interpretovať svet len jednotlivca – naše aktuálne JA. A keď zomrieme, na naše aktuálne JA „zabudneme“. Na svete je ale náš „záložný súbor“ – DNA v potomkoch. A vlastne potom sa „narodíme“ ako náš synček/dcérka, no tento mozog si začne pamätať časovú os práve od jeho narodenia. A to, čo bolo v „starom“ mozgu, na to sa „zabudlo“ jeho „vypnutím“. A teda potomok sa nám javí ako úplne nová bytosť. A popritom sme to zasa my. ALE toto platí všeobecne. Ako som spomínal, to, kto sme, je len nepatrná a zároveň úplne nepodstatná časť DNA. Naše telo je vlastne len vedľajší produkt, ktorý je zároveň ale veľmi dôležitý. Jeho jedinou dôležitou úlohou je – zabezpečenie reprodukcie :) Ale najpodstatnejšia časť je práve ten zvyšný kód. Tu sa odohráva všetko dôležité. Čiže, povedzme, že naša DNA je z obrovskej časti rovnaká, a táto „rovnaká“ časť nás definuje ako ľudí. A práve táto „rovnaká časť“ je vlastne NAŠE SPOLOČNÉ JA. Každé telo, každý jednotlivec, je vlastne len časť niečoho veľkého. Naše telo si ale nedokáže uvedomovať, čo je za tým všetkým. Sme vlastne týmto telom do značnej miery obmedzení. Mozog nám dokáže interpretovať realitu len veľmi mizerne – pomocou piatich zmyslov, ktoré vlastne vôbec nemusia interpretovať realitu samú, len jej nepatrnú a pravdepodobne i nepodstatnú časť. Čiže my vnímame „našu realitu“ len do tej úrovne, ako nám ju interpretuje mozog, a je to jediná „pravda“, ktorú dokážeme prijať. Mnohí sa už teraz na tomto uškŕňajú, lebo jednoducho naše ego nám nedovolí toto akceptovať ako rozumný článok. Že trepem nezmysly. LENŽE pripomínam, že naše telo a jeho vlastnosti sú len nepatrným zlomkom obrovskej pamäťovej bunky – DNA!
Podľa mňa, dôležitá časť našej existencie je práve „smrť“. To, čo sa odohráva medzi životom. Medzi „umretím“ a „narodením“. Pretože kým sme v tomto obmedzenom tele, našou úlohou je reprodukcia DNA. A toto telo si nedokáže uvedomiť/uvedomovať to podstatné. Čo ak my všetci – i predkovia – sme súčasťou niečoho veľkého – akého si „spoločného vedomia“, ktoré existuje paralelne s nami, len si to neuvedomujeme? Možno i samotná biblia, možno je v nej kus pravdy. Ale v čase, keď nám bola interpretovaná, sme boli veľmi „sprostučkí“ a v skutočnosti sme tomu nerozumeli, a interpretovali sme si ju tak, ako sme tomu v tom čase chápali. Možno i preto je tam napísané – neublíž blížnemu svojmu, či nezabiješ – pretože tým vlastne ubližuješ i sám sebe, a zabíjaš časť seba. Podľa mňa, každý z nás, jednotlivcov, paralelne žije v každom z nás. A môže za to práve DNA.
A ďalšia zaujímavá myšlienka. A čo z pohľadu života ako takého? Čo je to duša? Čo je to vedomie? Čo je to vesmír? Čo je to život? Život je následok príčin. Je to fyzikálno-chemická nutnosť. Vesmír je ho plný. Je plný života! A čo je to vedomie, alebo duša? Túto otázku nám pravdepodobne náš úbohý obmedzený mozog nezodpovie. Ale možno, že vedomie je tým našim bohom, ktorý určuje pravidlá. Nemyslím tým vedomie jednotlivca, uveznené v tomto jednoduchučkom počítači zvanom mozog. Myslím, že existuje niečo ako „absolútne vedomie“. A toto je to, čo si o tom myslíme, že je to boh. A preto tá formulka, že boh je v každom z nás. A toto absolútne vedomie pôsobí na vesmír ako taký, alebo je to dokonca jedno a to isté. Prečo by mal byť boh akýsi týpek, ktorý vyzerá ako my? A na čo by mu táto podoba bola? Všetko si vymysleli naši prapra…predkovia. Keď videli niečo, čo si nevedeli vysvetliť, prisudzovali to „vyššej moci“. A tí hierarchicky vyššie, aby ho poslúchali tvory hierarchicky nižšie, ich strašili práve touto vyššou mocou – poslúchajte, „boh“ sa hnevá! A bolo poriešené. A teraz je z viery dobrý biznis! Ale len ako pre koho. Ale to už je od témy.
Takže život po smrti? Áno. Ale myslím si, že v úplne inej podobe, ako si namýšľame. Myslím si, že i v tejto chvíli som paralelne mojim otcom, mnou, i mojou dcérkou, a dokonca som súčasťou „veľkého vedomia“, či vesmíru samotného. Problémom ale je, že tento mozog si toto všetko môže len domyslieť, pretože nemá receptory, ktoré by vysielali/prijímali signály mimo tela, a teda túto podstatu bytia nevníma. Čaká nás ešte obrovská cesta biologickej evolúcie, kým si vôbec začneme uvedomovať realitu. To čo nám mozog interpretuje dnes, je bohužiaľ len ilúzia reality, ktorá je dokonca neúplná. Ako som už raz písal. I človek, ktorý sa narodí slepý, si nedokáže predstaviť ani vo svojej najbujnejšej predstave, ako „svet“ vyzerá. I my sme vlastne slepí, pretože nám zrejme ešte veľa zmyslov chýba. Zoberme si, že celé ľudstvo by nemalo zrak. Ako by sme vnímali realitu? Chýbal by nám ten zrak, keby sme ani netušili, že niečo také existuje?
V skratke možno povedať, že naše úbohé telesné schránky sú vedľajší produkt. Podstatou bytia je niečo omnoho väčšie – „absolútne vedomie“, ktoré je súčasťou vesmíru ako takého. Takže samotný život je len hračkou tohoto vedomia. Čas i priestor je v tomto prípade možno úplne zanedbateľný, rovnako ako sám život či smrť.

myslím si že duša určite nezomrie, neakou formou bude fungovať dalej…

Kedže verím v Boha, verím v iný druhý svet. Verím, že keď príde moja smrť, moja duša bude žiť tam, kde si to zaslúžim. V nebi, v očisci, alebo v pekle. Verím vo vykúpenie Ježíša Krista, že Boh stvoril tento svet a že Ježíš na konci sveta príde súdiť živých i mŕtvych. Neverím v reinkarnáciu a v podobné veci ako že som žila už iný život napr. ako motýľ…

Jedině paní VERONIKA MÁ PRAVDU,PRAVDU S KTEROU SE TAKÉ STOTOŽŇUJI A KTERÁ NENÍ VÝMYSLEM ANI LŽÍ-JE TO PRAVDA BOŽÍ.PROČ SI LIDÉ NECHTĚJÍ PŘEČÍST KNIHU KNIH A TO BIBLI?DOPOSUD JE TO NA CELÉM SVĚTĚ NEJVÍCE PŘEKLÁDANÁ DO RŮZNÝCH JAZYKŮ A PRODÁVANÁ A TEDY I KUPOVANÁ KNIHA NA CELÉM SVĚTĚ.NO,KAŽDÝ MÁ SVOBODNOU VŮLI DANOU BOHEM A JE JEN NA KAŽDÉM ČLOVĚKU KTEROU CESTOU SE DÁT.AHOJKY,:-)))********LVICE

Zdroj: POZNEJ PRAVDU,KTERÁ TI UKÁŽE SMĚR TVÉ CESTY A VYSVOBODÍ TĚ OD LŽI SVĚTA

Teda Jenifo, Ty máš témy.. :D
Dúfam, že nebudem opäť budiť pohoršenie, ale MOJ NAZOR je taký, že behom života je mozok zásobovaný krvou, ktorú do neho pumpuje srdce a ten može vytvárať neurotransmitermi elektrické „vzruchy“ a poháňať / dirigovať telo.. Keď prestane fungovať, ńebudú vzruchy, ani „rozkazy“, nebude nič. Ani tma, ani uvedomovanie si seba samého, ani uvedomenie si, že zomierame, proste nič.. Ako keď večer zrazu zaspíš, nepamätáš si, čo sa Ti vnoci snívalo a máš pocit, že si nachvíľu zavrel oči a zrazu je ráno a nič medzi tým.. A to slávne „svetlo na konci tunela“ je vysvetlené nedostatočným prekrvení mozgu, konkrétně očných nervov a tie vytvárajú pred sietnicou kvoli tomu svetelné útvary..

Ja verím v reinkarnáciu a zdá sa mi to aj dosť logické. Smrť teda neznamená koniec, ale len transformáciu duše na inú formu. Verím v to, že je niečo viac ako naša fyzická rovina bytia, ale určite nie v kresťanského Boha so sudcovským kladivkom v ruke, ktorý hodnotí môj život a na základe toho ma pošle do neba či do pekla. ale to je na dlhú debatu.....