Ako skutočne vyzerá vesmír? Dobrá otázka? Zoberme si fakt – však len
naša domovina – Mliečna dráha – svetlu trvá stotisíc rokov, kým ju
preletí skrz. Čiže najbližšiu hviezdnu sústavu Centaurus vidíme tak, ako
vyzerala pred štyrmi rokmi, tie najvdialenejšie vidíme s opozdením desiatky
tisíc rokov – lenže, niektoré z nich už nemusia existovať. Alebo sú
už niekde úplne inde :)
A to hovoríme len o našej galaxii. A čo ostatné galaxie? Však
z niektorých z nich k nám putuje svetlo milióny (miliardy) rokov! My
vlastne na oblohe vidíme napríklad to, čo sa odohrávalo v časoch, keď
našu Zem obývali dinosauri, či dokonca možno naša slnečná sústava sa
ešte len formovala…
Máme objekty, ktoré gravitačne pôsobia nielen na hmotu ale i energie,
svetlo – až dochádza k „skresleniu“ vnímania priestoru –
gravitačné „čočky“. A čo ak je tu ďalší faktor? Náš svet vnímame
len do tej úrovne, do akej nám ho mozog interpretuje. Prijíma signály
z našich senzorov – oči, uši… máme zrak, sluch, čuch, hmat,
chuť – všetko sa mení na signály, ktoré mozog interpretuje, a takto
vnímame realitu. Povedzme, človek, čo sa narodil slepý, nevie, čo znamená
vidieť, a ani jeho najbujnejšia predstava si nevie „domyslieť“, čo to je
ten zrak. Čo ak sme my, ľudia, ešte vlastne nevyvinutí (a trebárs existuje
civilizácia, ktorá by nás mohla považovať za čosi medzi vegetatívnymi a
„plne živími“ tvormi, len akýsi vývojový medzistupeň, niečo málo
viac vyvinuté, ako baktéria, či rastlina), a chýbajú nám nejaké zmysly na
to, aby sme dokázali vnímať skutočnú realitu? Čo ak existuje viac
priestorových rozmerov? Čo ak rýchlosť svetla sa nám len „zdá“ byť
neprekonateľná? Je ešte nejaký rozmer, ktorý nevnímame? Čo ak je náš
vesmír vlastne v porovnaní s „reálnou realitou“ len akoby povrchom guli.
A preto niektoré veci nevidíme, lebo sa nachádzajú „za horizontom“, a
preto je vesmír za určitou hranicou temný – a nie je to tým, že vesmír
vznikol vtedy a vtedy a to „temno“ je tomu dôkaz – svetlo sem ešte
nedorazilo… Čo je hranicou „nekonečna“? Vesmír sa vraj rozpína stále
rýchlejšie. Do kedy? Do nekonečna? To potom akože prekročíme rýchlosť
svetla, ktorá sa prekročiť nedá? A „takmer v nekonečne“ budeme mať
„takmer nekonečne veľkú rýchlosť“? Čo ak je paradoxne „hranicou“
nekonečna singularita sama? Bude si to vedieť náš mozog nejako predstaviť?
Viac dimenzií, nekonečno, singularitu. Čo ak je tu ten ďalší rozmer?
Fungovalo by to asi tak, že všetko pochádza z veľkého tresku –
singularity, kde nebol ani čas, ani priestor… Náš trojrozmerný (alebo
štvorrozmerný svet – ak rátame ako časo+priestor) svet si predstavme
teraz pre lepšie pochopenie iba ako dvojrozmerný – povrch guli. Tá guľa
je ten ďalší rozmer. Veľký tresk je severným pólom. všetko sa
„rozprsklo“ do strán, všetko sa „rozpína“ priamočiaro od epicentra.
Kde to skončí? Na južnom póle – v singularite. A takto sa to môže
„opakovať“… Akurát, že to, čo vnímame my, vnímame ako neustále sa
rozpínanie. Údajne sa rozpína i priestor sám – i medzi samotnými
časticami atómu. Ako to vlastne všetko funguje? Je to asi moc otázok na
jeden príspevok… Ale vie si toto niekto vôbec predstaviť? Čo ak pri tom
„nekonečnom“ rozpínaní vlastne dochádza len k ilúzii, že sa to
rozpína? Čo ak proste prechádzame s jednej súradnice na druhú po
„kružnici, či elipse“ a vlastne to, čo sa v nami vnímaných
súradniciach zdá, že sa rozpíname, v tých ďalších sa vlastne už
„sťahujeme“? Pozrime si napríklad graf s osou x a y, a tangens krivku.
V jednej súradnici sa exponenciálne zrýchľuje, v druhej zase spomaľuje
(z nášho tretieho rozmeru – pohľad zo súradnice „z“ ale vidíme
krivku – výsek kružnice či elipsy). Čo ak vo viac rozmernom priestore sme
vlastne v rovnováhe? Alebo, povedzme, že ak sa rozpíname – nakoniec nám
dojde všetka energia. Až prestanú kmitať i samotné atómy. Absolútna
nula. No a kde nie je pohyb, keď nekmitá ani atóm, nie je žiadna energia.
A teda ani čas? A teda ani priestor? A takto vlastne vesmír skončí
v singularite? A potom tu bude zase tak tesno, že všetko sa zmení na
energiu – nekonečne veľa energie… a dôjde k nerovnováhe a znovu
vznikne veľký tresk? To sú len také moje hrubé poznámky, podrobne som sa
nad tým nezamýšľal… len taký brainstorming. Nájde sa tu niekto, kto by
mi vedel túto problematiku tak sedliacky vysvetliť?
A čo je to vlastne hmota? Podľa mňa, i hmota je druh energie. Mozog nám ju
interpretuje „hmatom“ (tiež je to len elektrochemický signál). Čo ak sa
celý vesmír skladá len z dvoch elementárnych energií (akési úplne
prvotné + a -) a ich „naskladaním“ vzniká gravitačná sila, magnetická,
tepelná energia, svetlo, „hmota“… Podobne ako vo svete PC, ako vnímame
hudbu, obrázky, ovládame zariadenia… všetko je to následok jednotiek a
núl – najelementárnejšie prvky, ktoré nám tvoria operačný systém, a
umožňujú vnímať multimédia, či riadiť stroje… Ja si myslím, že
i to, čo nám mozog interpretuje ako hmotu je vlastne energiou. Čo vy na to?
I naše vedomie môže byť energiou.
Tiež veľmi dobrá otázka. Čo je to vedomie? Čo ak sme súčasťou niečoho
veľkého, len náš mozog je ešte dosť nevyvinutý a túto skutočnosť nám
nedokáže interpretovať? Máme strašne slabý „hardvér“. Sme akoby
„duša“ uviaznutá v počítači s procesorom 80286 s 2MB RAM a 40MB
HDD, bez kamery, bez žiadnych kvalitných periférii a máme len pár
primitívnych čidiel. A chceme vedieť viac! Chceme Hi-TECH hardvér, ale teta
evolúcia nemá dosť peňazí, aby nás upgradla :D
A tak teda tápeme v zdanlivej tme, v zdanlivom nekonečne, a jednoducho
poznať pravdu nám zatiaľ nebolo dovolené, či umožnené. Všetky naše
poznatky o vesmíre – vedci si myslia, že vedia povedzme 0,1% z celej
skutočnosti. No čím viac budú vedieť, tým viac si budú istí, že to nie
je možno ani 0,001 promile ;)
Napriek tomu – vskutočnosti si myslím, že je to ale dobre! Pretože je to
jeden z veľkých dôvodov, prečo by sa malo do tejto sféry riadne
investovať! Prečo ľudia radšej investujú do zbraní a navzájom sa
zabíjajú? Prečo radšej nespojíme svoje úsilie na objavovanie nových
svetov, či kolonizovanie planét? Každá civilizácia, ktorá prestala
nápredovať – ZANIKLA! Hrozí nám to isté! Spravme s tým teda niečo!
„Proletári všetkých krajín spojte sa!“ – veta, ktorá nám vyčarí
nostalgický úsmev na tvári, no určite by to na niečo bolo dobré. Ľudstvo
musí začať ťahať povraz za jeden koniec. I Svätoplukove prúty sú
zdvihnutým prstom, ktorý nás má napomenúť, že sme zvolili špatnú cestu.
Niekedy je lepšie vrátiť sa pár krokov späť, ako neustále nápredovať
v slepej uličke!
ohodnoťte nejlepší odpověď symbolem palce
Zajímavá 3Pre koho je otázka zaujímavá? Jenifo, Kika, kvikso před 5097 dňami |
Sledovať
Nahlásiť
|
Kolobeh znamená že všetko vzniká a zaniká a nič nieje večné.Takže naša planéta, naša civilizácia a všetko čo poznáme zanikne aby mohlo vzniknúť niečo nové. Zanikne zem, slnko, slnečná sústava, paralelné svety… Ale je otázka.. Zanikne aj vesmír? Ak zanikne. kde sa vytvorí nový? kde sa vlastne vesmír nachádza? Ak su paralelné svety su aj paralelné vesmiry? Sú to otázky na ktore nik nevie odpoved. Počíta sa to v miliardách rokov a triliardách svetelných rokov. A človek je len niečo úplne nepodstatné v tomto kolobehu čo žije lem par desiatok rokov.. A teraz ked si to tak zoberiete. Prečo vlastne rano vstavate do prace?? Prečo robíte na niekoho? Prečo vas iný človek môže nútiť robiť viac, zostávať v práci aj ked mate doma problém? Ved on je tak isto nepodstatný ako celá naša zem. Tato táma je skôr na rozhovor ako na písanie.
0 Nominácie Nahlásiť |
Co je to vlastne realita? Tak to je otázka na ktoru sa dá odpovedať z mnohých hľadísk. Mnohý ludia sa snažia odpovedať na základe nejakych odporných výrazov, ale povedzme si pravdu či už sme racionálnymi alebo skor intuitívnymi ako si môžeme byť istý že to co vnímame zmyslamy, to čo si myslíme , to co tzv. objektívne meriame najmodernejšou technikou je skutočne to ´´real reality " ??? To je to iste ako ked tvrdime že čas a teraz myslim ten fyzikálny existuje pretože sa dá merať. Ano to je síce pravda z pohaldu fyziky a či z pohľadu biologie môžeme tvrdiť že su tu iste biologicko fyzikalno chemicke deje ktoré s pravidla trvaju urcity cas. Napriek tomu si ja odvolujem tvrdiť že je to len naša mysel čo sa podriadila tomuto nahlaidaniu. A prečo píšem o čase ked otazka je o realite ? Pretože my ludia vnimame realitu na zaklade času a priestoru. Zijeme v tzv 3 D svete . No nemozme sa domnievať že to je všetko. Ja som presvedcena že existuju ine reality ktore su pararelne až na to že vo vyššich dimenziach už čas nie je čas tak ako ho vnimame pretože je všetko "merane " jedinou jednotkou a to je pritomnosť. Takže čo si ja myslim o tom čo to je realita ? To je to čo sa odohrava teraz a je vždy taka aku sme ochotní my prijať. A taký je aj celý vesmír. Je taký ako si myslíme že je. Ak tvrdíme že je vzdialený tak aj taký bude a stale. Pochopiť zakladnu otazku života by znamenalo pozdvyhnuť naše vedomie na uroven stvorenia- Boha.
0 Nominácie Nahlásiť |
Čo ak, čo ak, čo ak.. Keby bolo keby, boli by sme dávno v …
Akosi som sa stratila v podstate otázky, ale skor asi ide len o istý
„výlev“ tazateľa..
Do problematiky sa nerozumiem, pokúsim sa načrtnúť moj pohľad..
Podľa mňa je vesmír minimálne 11D.. V každej dimenzii platia svojské
zákony (nikde je to kvantova mechanika, inde možeme aplikovať teóriu
relativity, ale niečo iné platí pre elementárne častice). Všetky dimenzie
asi tak ľahko neodhalíme (aspoň nie teraz), pretože sú tak malé, až pod
úrovňou kvarkov, alebo tak veľké, ako vesmír sám. Ono, aj slovo vesmír,
je len slovo – pomenovani, pre dimenziu. Na podobnom princípe precuje
v podtate skoro všetko – protóny a neutróny v atóme obiehajú okolo
seba, ako planéty a galaxie v kozme. Tak ako existuje nekonečná veľkosť,
musí existovať aj nekonečná malosť. Tam, kde už nemožno použiť
kvantovú mechaniku, nastupuje teória strún. Tým sme sa dostali k podstate
hmoty a schopnosti narušiť ju. Ako ste sa zmienili, ak je hmota tiež len
„energetická ilúzia“, jej podstata sa može dať vysvetliť veľmi
maličkými strunami, menšími než kvarky.. Neustálym kmitaním vyvýjajú
energui, ale aj toto kmitanie nie je celkom kmitaním, aké poznáme, pretože
aj to kmitanie má ďalšie rozmery. Ak je niečo neustále v pohybe (kmitá),
nie je stále na rovnakom mieste, teda ak by sme mali nekonečno pokusov, raz by
sme museli prejsť skrz tú malú medzierky, takže hmota ako taká nie je
úplne stabilná – ale len v tom nanorozmere, to je zase jeden z rozmerov..
Hmm, a čo som tým vlastne chcela povedať..?! Pekne, už sa v tom sama
ztácam.. :D A-ha, asi, že toto by mohli byť tie 1 a 0 v PC, nie..? :)
Čo sa týka toho svetla, čo k nám letí miliardy rokov, tak na tom ni je
nič zvláštne.. Áno, niektoré tieto hviezdy už neexistujú (neexistujú
tak, ako ich vidíme my teraz, pretože nikddy nič nemože samo od seba
zanikút, len sa „pretransformovať“..), je to len akási ich fotka, tak
to proste je, pretože sme od seba tak ďaleko, čo je na tom? Veď aj to
„svetlo“ konca hviezdy k nám – do týchto končín raz doletí..
Hmm, ďalej: Naše vnímanie je zkreslené do takej úrovne, do akej to
pripustíme. Je to ako, keď sa Vás spýtam „modrá, alebo červená?“. Vy
sa nespýtate „..a čo iné farby..?“, pretože o nich teraz neviete.
Budete vyberať len z naservírovaného.. Ak nám niekto „rozšíri“
vnímanie, alebo podá vysvetleni niektorých javov, vnímanie a súvislosti sa
logicky rozširujú a zrazu viac vecí, dáva zmysel, ale rovnako sa nám aj
vynárajú nové otázky.. Prostě donekonečna.. Možno teraz nevieme
o všetkých možnostiach, čo existencia prináša, ale to neznamená, že nie
sú, alebo že na ne neprídeme.. Tak do tejto mieri áno – máme zkreslené
vnímanie..
Čerta, jedna myšlienka strieda druhú a než ju dopíšem, tak už som zase
niekde inde.. :D
Ale ešte k tomu „nekonečnému vesmíru“.. Podľa mňa, ak je rozpínanie
dosledkom Big Bangu a toto je vlastne neustále „rozprskanie“, tak to by sa
potom malo časom zpomaľovať. A keďže telesá na seba vzájomne posobia,
začnú sa zase galaxie a všetko podľa mňa k sebe priťahovať a raz sa
všetko stretne a veľká tresk sa bude zase opakovať.. Ale to je len podľa
mňa..
A ešte k tej neprekonateľnosti rýchlosti svetla: Možno, že sa dá
prekonať a možno že sa aj dá kriviť čas a priestor, ale myy to zatiaľ
nevieme.. Možno, že to UFO, čo vidíme, sme vlastne my z budúcnosti a už
ma bolia ruky, tak už budem končiť, lebo ak by náhodou niekto prečítal
tento príspevok, bude si myslieť, že som šialená..! Načrtli ste tu veľa
otázok v jednej.. Príliš komplikované na pondelok a vobec..
Dopĺňam:
Ešte k tej realite:
Domnievam sa, že na základe neúplných informácií nie je možné realitu
presne definovať.. Je to skor subjektívne spracovanie vonkajších podnetov
naším mozgom. Takž ekaždý má „svoju realitu“, asi tak..
Čo sa týka zakriveného priestoru, nevrím, že „za vesmírom sa to ohýňa
a vlastne je guľatý“.. Podľa mňa je vesmír to, čo je vyplnené
priestorom, to, okolo hviezd a galaxií, ale aj to „za ním“ – také
bezpriestorie (nie je tu nič, priestor, čas, energia) a vesmír ako taký sa
naťahuje do toho ničoho.. A už zase sa do toho zamotávam, na toto nemá
zmysel ani odpovedať, aj tak sa to ťažko vysvetľuje a aj tak neprídeme
s ničím novým a v podstate každý pojem v tejto debate je relatívný,
takže sa o týcht „teóriach“ možeme baviť do nekonečna.. Každý si
može len vyjadriť svoju subjektívnu teóriu, podloženú inou teóriou a
nikto nevie, kde je tá skutočná pravda..
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Teorie_strun
Upravil/a: skorcovaz
0 Nominácie Nahlásiť |
V podstate sa nič nedeje, Vesmír je neustále v singularite s nekonečným množstvom energie. Je zakrivený sám do seba a nemá začiatok ani koniec. Všetky rozmery, priestory a časy sú len jednotkami tvorivej činnosti mysle, ktorá sa nachádza v superpozícií. Myseľ sama, bude teda donekonečna (tak ako doteraz) tvoriť temnú energiu, temnú hmotu aj viditeľnú hmotu a následne s veľkým záujmom túto svoju imagináciu pozorovať a vyhodnocovať. Myseľ tento proces nazýva progres. Takýmto spôsobom vesmír vo svojej podstate spoznať nemôžeme. A keďže sa neustále nachádza v singularite, ani jeho obsah nemôže byt teda akýmkoľvek pozorovateľom diferencovaný, z hľadiska kvality, času, alebo priestoru. Takže to, čo si „myslíme“, že vesmír je, by som skôr nazval supervirtuálnou realitou, alebo 100 % temnou mysľou. Z pozície superpozorovateľa ide teda len o bezvedomie.
0 Nominácie Nahlásiť |
Pre: skorcovaz
Ja som netvrdil, ze vesmir je gulaty. V nasej 3D/4D realite, ako ju vnimame
urcite nie. No boli casy, ked sa neakceptovala ani realita, ze Zem je gulata.
Gulatost som naznacoval len pre ilustraciu. Vlastne nas povedzme mu 3D svet by
bol vlastne akoby 2D plochou dalsieho rozmeru (lebo si stvrty rozmer beznym
chapanim nevieme ani predstavit) – a toto sa nam javi ako nekonecno, no mozno
nas pretina paralelne dalsia priestorova dimenzia, vdaka ktorej mame iba iluziu,
ze je vesmir nekonecny (ako vznika iluzia, ze povrch gule je nekonecny – kde
ma zaciatok, a kde koniec?), a je nemozne cestovat na vzdialene svety. A mozno
paralelna dimenzia nemusi znamenat prechod do ineho vesmiru, ale trebars sa
„vynorime“ v inej casti toho isteho (nasho) vesmiru, a mozno i v inom
case. Podla mna, mozne je uplne vsetko. Mozno nekonecno a singularita ma k sebe
blizsie ako si myslime :) Len mozog to nevie interpretovat. Mozno samotny cas je
najvacsou iluziou, ktora je vedlajsim produktom cinnosti mozgu. A este par
milionov rokov evolucie budeme na pochopenie toho vsetkeho potrebovat. A este
poznamka:
Mozno nas „3D svet“ je len priesecnikom mnohych dimenzii, a tento priesecnik
sa nam javi nekonecne velky :) Ale to uz zachadzam asi pridaleko :D Len chcem
povedat, ze nehovorim o tom, ze nas vesmir je gulaty. No urcite nie je ani
linearny. Mozno je to nekonecny priesecnik mnohych dimenzii a cyklicky sa
paralelne pohybuje vo vsetkych tych dimenziach. A paralelne vesmiry mozno
esistuju v dalsich priesecnikoch dimenzii, ktorych je nekonecne vela :)
(napriklad toto ma napadlo prave teraz, ako si tak tronim a pisem tento txt)
Kvarky – mozno su to fyzikalne ekvivalenty „DNA“, a este i tie sa
delia – kazdy kvark nadobudne inu vlastnost, vdaka roznym kombinaciam
elementarnych energii, o ktorych som v clanku pisal A mozno su kvarky
„suradnicovy system“ vsetkych dimenzii, ale i tak vlastne tvoreny prave
tymito elementarnymi energiami. No, mozno som sa nechcel pytat na komercne
vysvetlenie. Mozno som skor zvedavy na vase teorie, a ci si dokazete vobec
predstavit to, ake to asi moze byt, keby…
Ak mate teda chut podelit sa o podobne kecy, ake som sem naklepal ja, vopred
velmi pekne dakujem. No, mozno paradoxne toto nakoniec niekomu pomoze ;) Vedci
su dnes velmi obmedzeni tym, co poznaju, az nakoniec ostanu v slepej ulicke. Az
jedneho dna trepne sedliak capinu, a nakoniec na tom nieco bude, a pohne nas to
dalej ;)
Led | 39 | |
Dr.Axl | 22 | |
arygnoc | 18 | |
quentos | 17 | |
Judith | 16 | |
MonaLis | 15 | |
Ge0rge | 12 | |
www | 11 | |
jozo | 11 | |
sanya | 10 |
Astronómia |
Fyzika |
Jazyky |
Matematika |
Sociálne vedy |
Technicke vedy |
Ešte niečo z vedy |