Odpověděl/a – 25.říjen 13:06
Čo ak, čo ak, čo ak.. Keby bolo keby, boli by sme dávno v …
Akosi som sa stratila v podstate otázky, ale skor asi ide len o istý
„výlev“ tazateľa..
Do problematiky sa nerozumiem, pokúsim sa načrtnúť moj pohľad..
Podľa mňa je vesmír minimálne 11D.. V každej dimenzii platia svojské
zákony (nikde je to kvantova mechanika, inde možeme aplikovať teóriu
relativity, ale niečo iné platí pre elementárne častice). Všetky dimenzie
asi tak ľahko neodhalíme (aspoň nie teraz), pretože sú tak malé, až pod
úrovňou kvarkov, alebo tak veľké, ako vesmír sám. Ono, aj slovo vesmír,
je len slovo – pomenovani, pre dimenziu. Na podobnom princípe precuje
v podtate skoro všetko – protóny a neutróny v atóme obiehajú okolo
seba, ako planéty a galaxie v kozme. Tak ako existuje nekonečná veľkosť,
musí existovať aj nekonečná malosť. Tam, kde už nemožno použiť
kvantovú mechaniku, nastupuje teória strún. Tým sme sa dostali k podstate
hmoty a schopnosti narušiť ju. Ako ste sa zmienili, ak je hmota tiež len
„energetická ilúzia“, jej podstata sa može dať vysvetliť veľmi
maličkými strunami, menšími než kvarky.. Neustálym kmitaním vyvýjajú
energui, ale aj toto kmitanie nie je celkom kmitaním, aké poznáme, pretože
aj to kmitanie má ďalšie rozmery. Ak je niečo neustále v pohybe (kmitá),
nie je stále na rovnakom mieste, teda ak by sme mali nekonečno pokusov, raz by
sme museli prejsť skrz tú malú medzierky, takže hmota ako taká nie je
úplne stabilná – ale len v tom nanorozmere, to je zase jeden z rozmerov..
Hmm, a čo som tým vlastne chcela povedať..?! Pekne, už sa v tom sama
ztácam.. :D A-ha, asi, že toto by mohli byť tie 1 a 0 v PC, nie..? :)
Čo sa týka toho svetla, čo k nám letí miliardy rokov, tak na tom ni je
nič zvláštne.. Áno, niektoré tieto hviezdy už neexistujú (neexistujú
tak, ako ich vidíme my teraz, pretože nikddy nič nemože samo od seba
zanikút, len sa „pretransformovať“..), je to len akási ich fotka, tak
to proste je, pretože sme od seba tak ďaleko, čo je na tom? Veď aj to
„svetlo“ konca hviezdy k nám – do týchto končín raz doletí..
Hmm, ďalej: Naše vnímanie je zkreslené do takej úrovne, do akej to
pripustíme. Je to ako, keď sa Vás spýtam „modrá, alebo červená?“. Vy
sa nespýtate „..a čo iné farby..?“, pretože o nich teraz neviete.
Budete vyberať len z naservírovaného.. Ak nám niekto „rozšíri“
vnímanie, alebo podá vysvetleni niektorých javov, vnímanie a súvislosti sa
logicky rozširujú a zrazu viac vecí, dáva zmysel, ale rovnako sa nám aj
vynárajú nové otázky.. Prostě donekonečna.. Možno teraz nevieme
o všetkých možnostiach, čo existencia prináša, ale to neznamená, že nie
sú, alebo že na ne neprídeme.. Tak do tejto mieri áno – máme zkreslené
vnímanie..
Čerta, jedna myšlienka strieda druhú a než ju dopíšem, tak už som zase
niekde inde.. :D
Ale ešte k tomu „nekonečnému vesmíru“.. Podľa mňa, ak je rozpínanie
dosledkom Big Bangu a toto je vlastne neustále „rozprskanie“, tak to by sa
potom malo časom zpomaľovať. A keďže telesá na seba vzájomne posobia,
začnú sa zase galaxie a všetko podľa mňa k sebe priťahovať a raz sa
všetko stretne a veľká tresk sa bude zase opakovať.. Ale to je len podľa
mňa..
A ešte k tej neprekonateľnosti rýchlosti svetla: Možno, že sa dá
prekonať a možno že sa aj dá kriviť čas a priestor, ale myy to zatiaľ
nevieme.. Možno, že to UFO, čo vidíme, sme vlastne my z budúcnosti a už
ma bolia ruky, tak už budem končiť, lebo ak by náhodou niekto prečítal
tento príspevok, bude si myslieť, že som šialená..! Načrtli ste tu veľa
otázok v jednej.. Príliš komplikované na pondelok a vobec..
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Teorie_strun
Odpověděl/a – 25.říjen 15:47
Čo ak, čo ak, čo ak.. Keby bolo keby, boli by sme dávno v …
Akosi som sa stratila v podstate otázky, ale skor asi ide len o istý
„výlev“ tazateľa..
Do problematiky sa nerozumiem, pokúsim sa načrtnúť moj pohľad..
Podľa mňa je vesmír minimálne 11D.. V každej dimenzii platia svojské
zákony (nikde je to kvantova mechanika, inde možeme aplikovať teóriu
relativity, ale niečo iné platí pre elementárne častice). Všetky dimenzie
asi tak ľahko neodhalíme (aspoň nie teraz), pretože sú tak malé, až pod
úrovňou kvarkov, alebo tak veľké, ako vesmír sám. Ono, aj slovo vesmír,
je len slovo – pomenovani, pre dimenziu. Na podobnom princípe precuje
v podtate skoro všetko – protóny a neutróny v atóme obiehajú okolo
seba, ako planéty a galaxie v kozme. Tak ako existuje nekonečná veľkosť,
musí existovať aj nekonečná malosť. Tam, kde už nemožno použiť
kvantovú mechaniku, nastupuje teória strún. Tým sme sa dostali k podstate
hmoty a schopnosti narušiť ju. Ako ste sa zmienili, ak je hmota tiež len
„energetická ilúzia“, jej podstata sa može dať vysvetliť veľmi
maličkými strunami, menšími než kvarky.. Neustálym kmitaním vyvýjajú
energui, ale aj toto kmitanie nie je celkom kmitaním, aké poznáme, pretože
aj to kmitanie má ďalšie rozmery. Ak je niečo neustále v pohybe (kmitá),
nie je stále na rovnakom mieste, teda ak by sme mali nekonečno pokusov, raz by
sme museli prejsť skrz tú malú medzierky, takže hmota ako taká nie je
úplne stabilná – ale len v tom nanorozmere, to je zase jeden z rozmerov..
Hmm, a čo som tým vlastne chcela povedať..?! Pekne, už sa v tom sama
ztácam.. :D A-ha, asi, že toto by mohli byť tie 1 a 0 v PC, nie..? :)
Čo sa týka toho svetla, čo k nám letí miliardy rokov, tak na tom ni je
nič zvláštne.. Áno, niektoré tieto hviezdy už neexistujú (neexistujú
tak, ako ich vidíme my teraz, pretože nikddy nič nemože samo od seba
zanikút, len sa „pretransformovať“..), je to len akási ich fotka, tak
to proste je, pretože sme od seba tak ďaleko, čo je na tom? Veď aj to
„svetlo“ konca hviezdy k nám – do týchto končín raz doletí..
Hmm, ďalej: Naše vnímanie je zkreslené do takej úrovne, do akej to
pripustíme. Je to ako, keď sa Vás spýtam „modrá, alebo červená?“. Vy
sa nespýtate „..a čo iné farby..?“, pretože o nich teraz neviete.
Budete vyberať len z naservírovaného.. Ak nám niekto „rozšíri“
vnímanie, alebo podá vysvetleni niektorých javov, vnímanie a súvislosti sa
logicky rozširujú a zrazu viac vecí, dáva zmysel, ale rovnako sa nám aj
vynárajú nové otázky.. Prostě donekonečna.. Možno teraz nevieme
o všetkých možnostiach, čo existencia prináša, ale to neznamená, že nie
sú, alebo že na ne neprídeme.. Tak do tejto mieri áno – máme zkreslené
vnímanie..
Čerta, jedna myšlienka strieda druhú a než ju dopíšem, tak už som zase
niekde inde.. :D
Ale ešte k tomu „nekonečnému vesmíru“.. Podľa mňa, ak je rozpínanie
dosledkom Big Bangu a toto je vlastne neustále „rozprskanie“, tak to by sa
potom malo časom zpomaľovať. A keďže telesá na seba vzájomne posobia,
začnú sa zase galaxie a všetko podľa mňa k sebe priťahovať a raz sa
všetko stretne a veľká tresk sa bude zase opakovať.. Ale to je len podľa
mňa..
A ešte k tej neprekonateľnosti rýchlosti svetla: Možno, že sa dá
prekonať a možno že sa aj dá kriviť čas a priestor, ale myy to zatiaľ
nevieme.. Možno, že to UFO, čo vidíme, sme vlastne my z budúcnosti a už
ma bolia ruky, tak už budem končiť, lebo ak by náhodou niekto prečítal
tento príspevok, bude si myslieť, že som šialená..! Načrtli ste tu veľa
otázok v jednej.. Príliš komplikované na pondelok a vobec..
Dopĺňam:
Ešte k tej realite:
Domnievam sa, že na základe neúplných informácií nie je možné realitu
presne definovať.. Je to skor subjektívne spracovanie vonkajších podnetov
naším mozgom. Takž ekaždý má „svoju realitu“, asi tak..
Čo sa týka zakriveného priestoru, nevrím, že „za vesmírom sa to ohýňa
a vlastne je guľatý“.. Podľa mňa je vesmír to, čo je vyplnené
priestorom, to, okolo hviezd a galaxií, ale aj to „za ním“ – také
bezpriestorie (nie je tu nič, priestor, čas, energia) a vesmír ako taký sa
naťahuje do toho ničoho.. A už zase sa do toho zamotávam, na toto nemá
zmysel ani odpovedať, aj tak sa to ťažko vysvetľuje a aj tak neprídeme
s ničím novým a v podstate každý pojem v tejto debate je relatívný,
takže sa o týcht „teóriach“ možeme baviť do nekonečna.. Každý si
može len vyjadriť svoju subjektívnu teóriu, podloženú inou teóriou a
nikto nevie, kde je tá skutočná pravda..
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Teorie_strun