Vyschne Čadské jazero?

Trvalé rieky neexistujú v severnom a strednom Čade. Po zriedkavých zrážkach v náhornej plošine Ennedi a v Ouaddaïskej vysočine, voda môže prúdiť cez preliačiny, ktoré sa nazývajú ennneri a vadi. Často výsledok takýchto rýchlych prívalov vody je, že riečky obyčajne vyschnú za pár dni a zvyšné kaluže sa vsiaknu do pieskovitej alebo ílovitej pôdy. Najvýznamnejšia z týchto riečok je Batha, ktorá v období dažďov prenáša vodu zo západu z Ouaddaïskej vysočiny a Guéraiského masívu až k jazeru Fitri.

Najvýznamnejšie rieky v Čade sú Šari a Logone, a ich prítoky, ktoré tečú z juhovýchodu do Čadského jazera. Oba riečne systémy začínajú na vysočinách v Stredoafrickej republike a v Kamerune, v regiónoch, kde sa ročné zrážky pohybujú okolo 1250mm. Zo zásobami z riek z Stredoafrickej republiky, teda rieky Bahr Salamat, Bahr Aouk a Bahr Sara juhovýchodne od Čadu, je rieka Šari dlhá približne 1200km. Od jej prameňa blízko mesta Sarh, v prostriedku toku prúdi cez močaristý terén; v dolnom toku blízko pri meste N'Djaména sa Šari vlieva do rieky Logone. Prietok rieky Šari sa značne mení počas roku, od 17m3/s počas obdobia sucha, až po 340m3/s počas najvlhkejšieho obdobia.

Rieka Logone sa postupne formuje z prítokov tečúcich z Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Je kratšia a má menší prietok než Šari, tečie severovýchodne 960km; jej prietok je v rozmedzí 5 – 85 m3/s. Pri meste N'Djaména sa Logone vlieva do Šari a spoločne tečú ešte 30km cez veľkú deltu do Čadského jazera. Na konci obdobia dažďov, na jeseň, rieka sa vylieva z brehov a vytvára obrovské naplavené plošiny pri delte.

Siedme najväčšie jazero na svete (a 4. najväčšie v Afrike), jazero Čad, je situované v sahelianskej zóne, južne od púšte Sahara. Rieka Šari zabezpečuje 95% vody Čadského jazera, priemerne 40mld m2 každoročne, z ktorej 95% sa stráca pri vyparovaní. Veľkosť jazera je určovaná zrážkami na vysočinách na juhu povodia a teplotami v Saheli. Fluktuácia oboch vplyvov spôsobila dramatické zníženie rozlohy jazera z pôvodných 9800 km2 počas obdobia sucha a 25 500 km2 počas obdobia dažďov. Jazero však poznateľne mení rozmer aj v priebehu niekoľkých rokov. V roku 1870 jeho maximálne územie obsahovalo 28 000 km2. Rozmery klesli v roku 1908 na 12 700 km2. V 50. a 60. rokoch zostávali rozmery malé, ale v roku 1963 vzrástli na 26 000 km2. Avšak silné obdobia sucha v 70., 80. rokoch, až do polovice 90. rokov spôsobili zasa raz scvrknutie rozmerov jazera. Ďalšie ostatné významné jazerá sú Fitri, nachádzajúce sa v regióne Batha a jazero Iro, nachádzajúce sa na močaristom juhu.
Povodie Čadského jazera má obrovskú škálu tropických podnebí od severu po juh, hoci väčšina z nich majú tendenciu byť suché. Okrem najsevernejšieho severu, väčšina oblastí sa dá charakterizovať striedaním obdobia sucha a obdobia dažďov. Počas roka, trvanie každého obdobia závisí hlavne od dvoch obrovských vzdušných más – morská vzdušná masa od Atlantického oceánu na juhozápade a omnoho suchšia kontinentálna vzdušná masa. Keď vrcholí obdobie dažďov, front sa môže dostať až ku Kanemskej oblasti. V strede obdobia sucha, front sa presúva na juh od Čadu, berúc so sebou všetky zrážky. Tento systém počasia prispieva k vytváraniu troch hlavných klimatických pásiem.

Zdroj: sk.wikipedia.or­g/wiki/Čad