Záložné právo

Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V slovenskom právnom poriadku je tento inštitút upravený §151a až §151me občianskeho zákonníka (40/1964 Zb.).

Možno ho charakterizovať ako akcesorické vecné právo k cudzej veci subsidiárneho charakteru. Je totiž podmienené vznikom, existenciou a zánikom hlavného právneho vzťahu (najčastejšie pôžička alebo úver). Má dvojaký charakter a to ako vecné právo a zároveň ako prostriedok zabezpečenia pohľadávok.

Subjektmi toho právneho vzťahu sú veriteľ a záložca. Veriteľ je zväčša tá istá osoba, ktorá je veriteľom aj v hlavnom právnom vzťahu (pôžička, úver…) a záložca je zväčša tá istá osoba, ktorá je dlžníkom v hlavnom právom vzťahu, ale nie je to vždy tak.

Zdroj: http://sk.wiki­pedia.org/wiki/Z%C3%A1lo­%C5%BEn%C3%A9_pr%C3%A1vo