Čo s dieťaťom, ktoré sa veľmi bojí?

Mali sme ten istý problém, tiež mi to naháňalo strach, ale postupom času to vymyzlo. Dávali sme si pozor, keď maléj kúpil niekto nejakú hraciu hračku, tak sme ju opatrne zapli a keď sme videli že sa bojí, ukrili sme to. Časom sme vybrali tieto veci postupne a začala si na ne zvykať. Začala si zvykať na zvuky. Neviem čím to je, možno aj tým že odkedy vníma zvuky – v našej bytovke nieje kľud, je to neuveriteľné ale stále niekto rekonstruuje niečo, stavali výťah a keď to prestali robiť nastali opäť ďalšie rekonštrukcie – typu po večeroch vrtanie, zbíjačky, brusky a i v popoludňajších hodinách keď spala. stále ji vzbudil príšerný zvuk, stále sa ľakala. A ani teraz nemáme kľud, rôzne rekonštrukcie pokračujú, ale zdá sa že si na to mala zvykla.
Ale čítala som že je dobré na deti čo majú väčší strach treba ísť fakt pomaly:

• doma by mala vládnuť kľudná a veselá atmosféra, ideálne je keď sa dieťa do situácie, keď sa obáva vôbec nedostane.
• dieťaťu isto prospeje kolektív
• pokiaľ sa dieťa bojí niečoho konkrétneho (napr. vysavača, alebo psa), je dobré mu kúpiť hračku v podobe obávanej veci či zvieraťa a s živým predobrazom dieťa zoznamovať postupne.
• nedovoliť aby sa niekto dieťaťu za banie sa niekto posmieval – aby sa prestalo báť musí si veriť
• tak ako sa dá strach vsugerovať, môže sa ho dieťa i zbaviť, hlavne je potreba byť trpezlivy a dať dieťaťu čas

To tedy není vůbec žádná legrace.Malé děti mají vždycky strach, který má podstatu,ale neřekne to.Musíte si sní promluvit, ale tak aby to vypadalo spíš jako hra na pravdu.Kdyby ani to nepomohlo měl by jste zajít k dětskému psychologovi,který má zkušenosti s těmito stavy.Také by bylo dobré aby nespala sama,ale v jednom pokoji s vámi rodiči.Ona potřebuje co nejdřív je to možné reálnou pomoc.