Máme ročného chlapčeka a ja som od začiatku s manželom bola za to, že si ho v noci brať do postele nebudeme, jednak preto že máme jeho postieľku hneď vedľa našej, ale i preto že som počula, že to nerobí dobrotu. Ale prednedávnom nám začal po nociach plakať a keď sme si ho vzali do postele bol kľud. Ale neviem, či je to správne, aby si neodvykol od postieľky. Máte niekto podobnú skúsenosť?
ohodnoťte nejlepší odpověď symbolem palce
| Zajímavá 1Pre koho je otázka zaujímavá? anonym před 5663 dňami |
Sledovať
Nahlásiť
|
No my sme mali niečo podobné. V postieľke naše dievčatko spalo od začiatku krásne a kľudne, budila sa len na kojenie. Ale od 10 mesiacov sa začala častejšie budiť a plakať, utíšila som ju kojením, ale potom sa budila už každú pol hodinu. Ja som myslela, že ju možno trápia zúbky a začali sme si ju brať do postele k nám. Ďalšie noci boli podobné, malá spala s nami, ale my sme sa báli, že jej niečo môžme v noci spraviť a tak sme sa poriadne nevyspali 2 týžne. Potom to začala namňa skúšať i cez deň – nechcela byť v postieľke. Rozhodli sme sa ju dať jeden večer opäť spať do postieľky, zaspala mi pri kojení a vo chvíli, keď sme ju vložili do postieľky po 5 minutách bola hore a plakala. Bolo nám jasné, že toto je už veľa a preto sme ju nechali tam, sadli sme si k nej, hladili sme ju, ona plakala, ale nedali sme sa. Nenechali sme ju v tom samú (neodišli sme z izby), zapsala takto. Ešte sme nemali vyhrané, skúšala to ďalej, ale po pár prebdených nociach sa to opäť vrátilo späť do starých kolají a ja už teraz viem, že deti to na nás môžu skúšať už od malička. Okrem toho som sa dočítala, že sa deti do roka nemajú davať na spánok do postele medzi rodičov i z toho dôvodu, že dieťa môžu rodičia nepatrne zaľahnúť, či pridusiť perinou. Do 11 mesiacoch prvého roku života sú deti nachylné na zástavu srdiečka.
|
0
před 5663 dňami
|
0 Nominácie Nahlásiť |
U otázky neprebehla diskusia.
Nový příspěvek