Ako sa mám brániť tomu aby som na dieťa nekričala?

1. Ak cítite, že už – už idete „vybuchnúť,“ získajte čas – narátajte v duchu aspoň do dvadsať alebo na minútku odíďte do inej miestnosti a reagujte až s chladnou hlavou, potom, keď vlna hnevu opadne.
2. Ak dieťa kričí na vás, odveďte ho vedľa alebo ak ste na prechádzke či v obchode, zastaňte a povedzte – počkáme, kým prestaneš kričať.
3. Namiesto kriku šepkajte – dieťa tiež stíši hlas alebo si dá pauzu, aby vás počulo.
4. Hovorte krátko a jasne – keď je situácia vyhrotená, žiada si to jednoznačné riešenie, napríklad „teraz už musíš vstať, lebo zmeškáš do školy“.
5. Otočte si dieťa tvárou v tvár – ale jemne a iba v situácii, keď naňho zvládnete nekričať! Očný kontakt dáva vašim slovám vyššiu váhu, dieťa vás jednoducho nemôže nevnímať.
6. Upozornite dieťa na dôsledky – a potom ich aj dodržte. Ideálne nie sú zákazy, z ktorých dieťa obviní rodiča – ale „tresty,“ ktoré si zapríčiní samo – napríklad ak si teraz neupraceš hračky, už si nestihneš pozrieť rozprávku.

Zdroj: www.ozene.zoz­nam.sk/cl/10027­6/254093/Krici­te-na-svoje-dieta-Skuste-to-inak-

ANO,NAPROSTO SOUHLASÍM S PANÍ VERONIKOU.AHOJKY,:-D))))*********LVICE

Zdroj: ZKUŠENOSTI

Mne sa osvedčilo stíšiť hlas. Dieťa musí zbystriť pozornosť, aby počulo čo vravím a vtedý prstane „vyvádzať“