Niečo o hrade Devín?

Prvá zmienka o hrade Dowina je už z r. 864, kedy bol súčasťou veľkomoravského pevnostného systému. V 13. – 14. stor. bol na skalnom bradle vybudovaný mohutný hrad, ktorý bol ďalej postupne rozširovaný. V l. polovici 15. stor. ho vlastnili Garayovci, od r. 1460 grófi zo Svätého Jura a Pezinku, v rokoch 1527–1605 Báthoryovci a potom Pálffyovci. V 18. stor. bol hrad opustený a začal rýchlo pustnúť. Nakoniec ho úplne zbúrala v r. 1809 napoleonská armáda. Dnes sú ruiny efektnou krajinnou dominantou. Hrad o pôdoryse kopírujúcom terén skalného bradla tvorí predhradie, dolný, stredný a horný hrad. Cennou pamiatkou je fragment kamenného objektu z rímskeho obdobia, pripomínajúci antickú hrobku. Z vrchných partií areálu je krásny panoramatický výhľad.

Zdroj: www.turistik.sk

Hrad Devín je rozsiahlou zrúcaninou stredovekého gotického hradu. Zrúcaniny ležia na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja v nadmorskej výške 212 mnm. Slovanské hradisko sa prvý krát spomína v roku 864 pod názvom Dowina. Po zániku Veľkomoravskej ríše tu vznikol kamenný hrad. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1233. 13. apríla český panovník Přemysl Otakar II. rýchlym útokom vtrhol do Uhorska a zmocnil sa devínskeho hradu. Po smrti českého kráľa v bitke na Moravskom poli v roku 1278 sa hrad opäť stal súčasťou Uhorska. V 15. storočí sú osudy hradu spojené s významných chorvátskym rodom Garay. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa nakrátko Devína zmocnil Ján Zápoľský. V rokoch 1527 – 1606. obýval hrad rod Báthory. Poslednými vlastníkmi hradu sa od roku 1635 stali Pállfyovci. Hrad v 18. storočí pustol.

Zdroj: www.spoznaj.sk/hra­dy/devin.html