Ktorý maliarský štýl nahradil baroko?

Rokoko
Rokoko je slohvý stupeň v neskorom období baroka, pomenovaný podľa príznačného ornamentálneho motívu – rocaille (mušľa). Charakterizuje ho hravosť, ornamentika, frivolná elegancia, luxus, zdôrazňovanie erotických motívov, galantnosť a všestranná uvoľnenosť, objavujú sa dekoratívne prvky ovplyvnené čínskym umením – chinoserie. Rozšírilo sa najmä vo Francúzsku, kde bolo slohom ľudovíta XV. (1715–1774), ale rýchle sa šíri prakticky po celej Európe. V architektúre sa prajavuje nakopením hmoty a prvkov a intímnosťou a galantnosťou interiéru (napr. Kráľovský palác v Madride). Sochársky sa realizuje najmä v drobnej plastike, štuke na jemnom porceláne (Meissen). V maliarstve prevládajuú pastorálne témy, galantné výjavy, slávnosti v záhradách, hudobné a divadelné motívy. Predstavitelia tejto doby su napríklad, J. A. Watteau, F. Boucher, J. H. Fragonard.

Klasicizmus
Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v duhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku. Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.

Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normoanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie. Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Predstavitelia klasicizmu sú, A. Palladio, neskôr W. Hogart, Th. Gainsborough, Canaletto, G. B. Piranesi, J. L. David, J. A. D. Ingres. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvanému empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou.

Empír
Empír je označenie klasicistického štýlu vo Francúzsku v dobe Napoleona I. (asi 1800–1830). Rýchle sa rozšíril po celej Európe až do Ruska, kde sa udržal najdlhšie. Grécke, rímske tiež egyptské tvary a ozdobné motívy boli Napoleonovými architektmi (Percier, Fontaine) využité a pretvárané do uceleného slohu zdôrazňujúceho triezvu jednoduchosť a ušľachtilú prostotu. Architektúra sa usiluje o monumentálny účinok, interiéry bývajú farebne úsporné (biela, čierna, zlato), nábytok z ebenu s mosadznými ozdobami. Okrem bytovej kultúry sa empír prejavuje i v odievaní (ženské odevy sú vysoko prepásané, voľne splývajúce, do módy prichádzajú antické účesy). Empír zasiahol I naše územie. K výrazným zjavom tohto obdobia patrí F. X. Messerschmidt, nemecký sochár žijúci v Bratislave. Toto dvorské umenie sa nesôr výrazne zmenilo a v strednej Európe vyústilo do meštiackej módy (biedermeier).

Biedermeier
Biedermeier je nemecké označenie meštiackej módy 2. štvrtiny 19. storočia. Možno ho priamo považovať za národný sloh tohto obdobia v Nemecku a Rakúsku. Jeho hlavnými znakmi sú umiernená ozdobnosť, sentimentálnosť, pohodlnosť slúžiaca na prikrášlenie meštiackeho života. Uplatnil sa najmä v bytovom zariadení (nábytok tvarovo vychádzajúcich z empíru), v maľbe uprednostňoval idylické žánre a pôvabné krajinky.