Je v poriadku, ak má dieťa imaginárnych kamarátov?

Pokiaľ to nemá nežiadúci vplyv na jej kontakty so skutočným svetom, spolužiakmi tak nevidím problém. Rozvíja to aj určitú fantáziu ktorú môže využiť napríklad pri umeleckej tvorbe. Dôležité je, aby nepodľahla vidínám imaginárneho sveta a ostala v reálnom svete. Stáva sa to najmä pri počítačových hrách, ktorým v poslednej dobe prepadá viac ľudí a hlavne detí – je to útek od reality života.

Co ti na to odpoviem ja s nickom Dreamer. :) Takze postupne – ten vek je uz dost vysoky na take nieco, aj ked neviem do akej miery je v tom imaginarnom svete, chcelo by to upresnenie, ak nie slovne tak aspon v % a nejake priklady.

Este reakcia na prispevok od Led – hry mozu byt nebezpecne a navykove, ale skor hry multiplayerove a take facebookove „nekonecne“. Osobne si myslim ze bezne hry s pribehom nie su zle, dokonca ani nasilne, ak sa dodrzuje povoleny vek, je to odreagovanie a mozno len chore dieta alebo clovek moze ovplyvnit aby bol rovnako nasilny v realnom zivote – a chory clovek nepotrebuje hry, stacia mu filmy, aj bezny TV program, dokonca v kreslenych rozpravkach ktore chodia cez den je niekedy viac nasilia – ale toto je na velmi dlhu diskusiu, takze koncim.